Spiš

Všeobecná charakteristika regiónu

• Rozloha - viac ako 3.668 km2

Spiš je typický svojráznou ľudovou architektúrou (Ždiar, Osturňa), tradíciami a folklórom (Lendak, Zamagurie, Bijacovce). Mnohé z architektonických klenotov svojou jedinečnosťou prekračujú hranice Slovenska a právom boli zaradené do Zoznamu svetového a prírodného dedičstva UNESCO - nad Spišským Podhradím sa nachádza najväčí hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad, či na náprotivnom kopci Spišská kapitula. V Levoči v kostole sv. Jakuba môžete obdivovať skvelé sochárske dielo Majstra Pavla z Levoče, či najväčší gotický drevený oltár na svete.

Z histórie Spiša

História Spiša je nesmierne bohatá, poznačená najmä mocenskými bojmi a nečakanými historickými udalosťami a zvratmi. Prvotné osídlenie Spiša sa podľa archeologických nálezov datuje do obdobia praveku. V minulosti predstavoval Siiš významnú križovatku medzinárodných obchodných ciest spájajúcich sever Európy s Orientom (Jantárová cesta, Gotická cesta). Pôvodne bol región súčasťou Veľkomoravskej ríše, ktorý bol až do 11. storočia osídlený Slovanmi. Pod názvom Spiš je región známy až od 12. storočia, kedy sa stala centrom Spiša Spišský hrad podľa ktorého bol aj región pomenovaný. Od tohto obdobia bol Spiš postupne obsadzovaný zo severu Poľským a z juhu Uhorským kráľovstvom. Hranicou medzi oboma znepriatelenými kráľovstvami bola rieka Hornád. Od druhej polovice 13. storočia sa hranica posunula k Dunajcu a Spiš sa stal súčasťou Uhorska. Spišské obce zaznamenali rozmach až počas nemeckej kolonizácie. Nemeckých kolonizátorov pozval kráľ Belo IV za účelom znovuosídlenia územia a zmiernenia dopadov pustočivých tatárskych vpádov. Boli to väčšinou odborníci a majstri v mnohých oblastiach. Od 16. storočia bola centrom Spiša (Spišskej župy) Levoča. Pôvodní obyvatelia Spiša sa živili najmä baníctvom, pastierstvom či pestovaním obilnín a zemiakov.

Prírodné krásy

Región Spiša je obklopený najvýznamnejšími a najvyššími slovenskými horstvami - sever lemujú štíty Vysokých a Belianskych Tatier postupne prechádzajúcimu do Pienin s riekou Dunajec na severe,masívom Branisko v Levočských vrchoch ho zase uzatvára na východe, Spišsko-gemerské rudohorie na juhu postupne nadväzuje fantastické bralá a rokliny Slovenského raja.

Vďaka ideálnej polohe Spiša, na rohraní týchto horstiev, patrí k jeho najväčším atrakciám priam neuveriteľná krása réliefu a tatranskej prírody. Krasové tiesňavy Suchej Belej či Veľkého Sokola v Slovenskom raji hlboko zarezané do vápencov a dolomitov a s početnými vodopádmi sú považované dokonca za najkrajšie na Slovensku. Pre adrenalínových nadšencov a vysokohorských turistov je fascinujúcim zážitkom výstup na hlavný hrebeň Vysokých Tatier - na vrcholy Kriváň, a Rysy či Gerlachovský a atraktívny Lomnický štít ležiace vo výškach nad 2.500 metrov. Pozor, kvôli extrémnej náročnosti a značnej exponovanosti niektorých úsekov (Gerlachovský štít) sú výstupy povolené iba v sprievode horského vodcu.

No nielen zhora je Spiš krásny, skvosty a nádheru ukrýva aj pod svojím povrchom - systém Stratených jaskýň v Slovenskom raji je tvorený viacerými jaskyňami, z ktorých 3 sú sprístupnené - Stratená jaskyňa (s dĺžkou 18,5 km druhá najdlhšia na Slovensku), Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. V regióne je množstvo minerálnych prameňov, niektoré sú využívané iba ako zdroj pitnej vody (Baldovce), iné majú aj s liečivé účinky (Vyšné Ružbachy, Baldovce, Smolník). Termálne kúpaliská a travertínové jazierko vo Vyšných Ružbachoch či zábavný park Aquacity v Poprade taktiež zásobuje horúca voda z minerálny prameňov nachadzajúcich sa v ich okolí.

Čo by ste si pri návšteve Spiša určite nemali nechať ujsť ...

Komentáre (0)

Zobraziť / Potlačiť komentáre

Zobraziť / Potlačiť formulár pre zadávanie

Názov
Komentár
Meno a priezvisko
E-Mail
Webstránka
Opíšte zobrazené písmená
	Pridať komentár