Orava

Všeobecná charakteristika regiónu

• Rozloha - viac ako 1.669 km²

Orava je typická svojráznou ľudovou architektúrou (Zuberec, Habovka, Oravská Polhora), tradíciami a folklórom (Hladovka, Brestová). Neoddeliteľnou súčasťou typického rázu Oravy sú ľudové piesne, tance, a množstvo zvyklostí - priadky a páračky či oravská svadba. V Brestovej asi 3 km od Zuberca sa nachádza Múzeum oravskej dediny s expozíciami venovanými oravskému folklóru a tradičnej architektúre a ľudovým remeslám. Pôvodná architektúra neskorogotického dreveného kostolíka v Tvrdošíne je očarujúca natoľko, že objekt kostola bol dokonca zaradený do Zoznamu svetového a prírodného dedičstva UNESCO. Mnohé kultúrne pamiatky sú vystavené v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne i v Oravskom vlastivednom múzeu na Oravskom hrade.

Z histórie Oravy

Prvotné osídlenie Oravy sa datuje do obdobia paleolitu, no najmä do mladšej doby bronzovej. Pod názvom Orava je región známy okolo roku 1267, kedy sa stala Orava súčasťou Uhorska. Územie Oravy bolo v minulosti riedko osídlené, vplývali na to jednak drsné klimatické podmienky, no najmä mocenské boje a vojenské vpády. Nárast počtu obyvateľov Orava zaznamenáva počas nemeckej kolonizácie, ktorú zariadil kráľ Belo IV za účelom znovuosídlenia územia a zmiernenia dopadov pustočivých tatárskych vpádov. Nemeckí kolonizátori boli väčšinou odborníci a majstri v mnohých oblastiach.Pôvodní obyvatelia Oravy sa živili najmä pastierstvom, roľníctvom a remeselníctvom (kožušníctvom, krajčírstvom, súkenníctvom, klobučníctvom, čižmárstvom a obuvníctvom). Počas celej svojej histórie si Orava zachovala predovšetkým poľnohospodársky charakter, pričom druhej polovici 19. storočia nastala veľká vlna vysťahovalectva. Opätovný nárast počtu obyvateľov nastal až po industrualizácii Oravy.

Prírodné krásy

Región Oravy je obklopený najvýznamnejšími a najvyššími slovenskými horstvami - Západnými Tatrami na východe a juhovýchode, Chočskými vrchmi a Malou Fatrou na juhu, výbežkami Veľkej Fatry na juhozápade a Oravskými Beskydami na západe, severozápade a severe. Stredom Oravy prebieha masív Oravskej Magury, ktorý ju rozdeľuje na Hornú a Dolnú Oravu.

Vďaka ideálnej polohe Oravy na rohraní týchto horstiev patrí k jeho najväčším atrakciám priam neuveriteľná krása réliefu a prírody. Krasové tiesňavy Kvačianskej či Prosieckej doliny v Chočských vrchoch hlboko zarezané do vápencov a dolomitov a s početnými vodopádmi sú považované dokonca za najkrajšie na Slovensku. Pre adrenalínových nadšencov a vysokohorských turistov je fascinujúcim zážitkom výstup a prechod hlavným hrebeňom Roháčov (oravská časť Západných Tatier) - cez Plačlivé, Ostrý Roháč, Bystrá, Jakubiná či Baranec vo výškach nad 2.000 metrov. Škoda len, že pre extrémnu náročnosť a značnú exponovanosť niektorých úsekov (Baníkov, Tri kopy), si netrúfne tento výlet absolvovať každý.

No nielen zhora je Orava krásna, skvosty a nádheru ukrýva aj pod svojím povrchom v mnohých jaskyniach nachádzajúcich sa najmä v Chočských vrchoch. v masíve Šíp a vo Vyšnokubínskych skalách. Žiaľ, žiadna z nich nie je v súčasnosti prístupná verejnosti. Orava je síce chudobná na minerálne vody v porovnaní s ostatnými regiónmi Vysokých a Nízkych Tatier, niekoľko minerálnych prameňov sa v regióne predsa len nachádza. Niektoré sú využívané iba ako zdroj pitnej vody, iné aj s liečivými účinkami (Oravice, Oravská Polhora). Termálne kúpalisko Meander Park v Oraviciach taktiež zásobuje horúca voda z minerálneho prameňa nachadzajúceho sa v jeho okolí. Regiónom Oravy preteká rovnomenná rieka Orava, do ktorej sa vlievajú všetky oravské potoky (Oravica, Zázrivka, Studený potok a mnohé iné).

Čo by ste si pri návšteve Oravy nemali nechať ujsť ...

Komentáre (0)

Zobraziť / Potlačiť komentáre

Zobraziť / Potlačiť formulár pre zadávanie

Názov
Komentár
Meno a priezvisko
E-Mail
Webstránka
Opíšte zobrazené písmená
	Pridať komentár