Príroda

arakter tatranskej prírody je výsledkom zložitých vývojových procesov, klimatických výkyvov, no najmä neustálej eróznej činnosti vody a vetra ako aj rušivej činnosti mrazu. Malebný reliéf Tatier spolu s nespútanosťou a druhovou pestrosťou živej prírody je hlavnou atrakciou tohto územia.

Neživá príroda

Vysoké Tatry za svoju druhovú pestrosť vďačia pestrému geologickému podložiu. V Tatranskom národnom parku je takmer 70 % územia tvorené žulami a kryštalickými bridlicami, zvyšok územia (Belianske Tatry, Červené vrchy, Sivý vrch)  sú tvorené vápencami a dolomitmi. V Národnom parku Nízke Tatry sú rozsiahle krasové oblasti, kde tisícročia pôsobila voda na vápence a dolomity. Z krasových javov sú najzaujímavejšie jaskyne, ktoré lákajú krásou kvapľových útvarov. Na tvorbe reliéfu Tatier sa najvýraznejšou mierou podieľali ľadovce, ktoré vymodelovali dlhé ľadovcové doliny so širokými kotlami, skalné hrebene, štíty a skalné steny.



Až 25 štítov Tatier je vyšších ako 2500 m.n.m.. Medzi najznámejšie končiare Tatier patria: Gerlachovský štít (2655 m.n.m.), Lomnický štít (2634 m.n.m.), Rysy (2503 m.n.m.), Kriváň (2495 m.n.m.). V Nízkych Tatrách Ďumbier (2043 m.n.m.), Chopok (2024 m.n.m.) a Kráľova hoľa (1948 m.n.m.).

Krása podzemného sveta jaskýň už tradične priťahuje množstvo návštevníkov. Jedinečnosť tvarov kvapľovej výzdoby rôznej farebnosti a krehkej krásy, mohutné kvapľové či ľadové útvary dokumentujú obrovskú silu prírody. Na území tatier je pre verejnosť sprístuupnených 5 jaskýň: Belianska jaskyňa, Ďemänovská ľadová jaskyňa, Ďemänovská jaskyňa slobody, Važecká jaskyňa a Bystrianska jaskyňa

Živá príroda

Fauna a flóra Tatier je známa svojou nespútanosťou s typickou druhovou pestrosťou. Na pomerne malej ploche tu toitž prechádzajú skalné steny či exponované územia do tienistých údolí a hlbokých roklín, a tie o pár desiatok metrov do súvislých lesov či náhorných plání a lúk. Sústredené je tu veľa chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov.

Rastlinstvo

Huby		hríb, masliak, rýdzik, plávka, pečiarka, muchotrávka	1050 druhov
lišajníky		diskovka, jamkatec pľúcny, mnohospórovka, koléma	800 druhov
Cievnaté rastliny		smrek, borovica, jedľa, buk, jelša, smrekovec, trávy, kvety	1450 druhov
Riasy a sinice		vláknité riasy a rozsievky	1600 druhov
Machorasty		machy, pečeňovky (kozmopolitné, acidofilné)	750 druhov

Z pestrej tatranskej flóry sú botanicky veľmi hodnotnými endemitické druhy a glasiálne relikty - iskerník vysokotatranský, očianka bezosťová, prvosienka dlhokvetá plocholistá, či večernica slovenská. Rastú tu aj niektoré zo vzácnych druhy rastlín - zvonček tatranský, dryádka osemlupienková, rosička okrúhlolistá či horec bodkovaný.

Živočíšstvo

Bezstavovce	naviazané na skalný, lesný, lúčny a vodný biotop		cca. 5500 druhov
chrobáky	fúzač, lienka, roháč, bystruška		900 druhov
motýle	jasoň, babôčka, okáň, vidlochvost, modráčik		910 druhov
mäkkýše	slimák, slizniak		130 druhov
Stavovce			290 druhov
vtáky	jastrab, orol, sokol, ďateľ, sova, hlucháň, kaňa, bocian		120 druhov
cicavce	jeleň, vlk, svišť, jazvec, rys, medveď, kuna, kamzík		42 druhov
ryby	jalec, pstruh, lipeň, ostriež, hlavátka, sih maréna		10 druhov
obojživelníky	rosnička, skokan, kunka, ropucha salamandra, mlok		8 druhov
plazy	užovka, vretenica, slepúch, jašterica		6 druhov

V tatranskej faune sú jedinečné viaceré endemity a glaciálne relikty - kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), svišť vrchovská tatranský  (Marmota marmota latirostris) a hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini). Vzácnymi druhmi sú veľké šelmy, dravé vtáky a sovy.