Nízke Tatry

Reliéf a pôda

Nízke Tatry patria z hľadiska geologickej stavby k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť k veporskému pásmu. Hranicu medzi nimi tvorí čertovická línia, pozdĺž ktorej sa nasúvalo veporské pásmo na pásmo jadrových pohorí.
Reliéf Nízkych Tatier modelovala predovšetkým tečúca voda a iba na malej časti ho ovplyvnila činnosť ľadovcov (predovšetkým v skupine Ďumbiera, sčasti však aj v skupine Kráľovej hole). Reliéf Nízkych Tatier možno všeobecne charakterizovať ako hladký hôľny reliéf, na miestach zaľadnenia a krasových častí ako bralnohôľny reliéf.

Pôdne pomery v Nízkych Tatrách úzko súvisia s charakterom reliéfu a s horninovou skladbou podložia. Na žulách, granodioritoch a kryštalických bridliciach vznikli hnedé pôdy podzolové, nenasýtené, na bralách rankre a na karbonátových substrátoch rôzne druhy rendzín. V depresiách sa vytvorili rašelinové pôdy a pozĺž potokov pôdy nivné.

Podnebie

Nízke Tatry vzhľadom k vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položenému bodu  môžeme zaradiť k viacerým klimatickogeografickým typom.  Polohy nad 1500 m.n.m. majú veľmi studenú horskú klímu, úpätné polohy a stredné časti mierne chladnú klímu,  kotlinové časti charakterizuje mierne suchá až vlhká klíma. Priemerné januárové teploty klesajú na -4 až -6 °C, júlové vystupujú na 15 až 18 °C.

Aj množstvá zrážok sú ovplyvnené nadmorskou výškou. V najvyšších polohách  je ročný úhrn zrážok viac ako 1400 mm. v dolných častiach a kotlinách je to 900-1000 mm. Vplyvom prevládajúceho severozápadného prúdenia spadne viac zrážok na náveternej strane, ako v zrážkovom tieni.  Západná časť Nízkych Tatier je preto vlhkejšia ako východná. Snehová pokrývka trvá od 60 dní v kotlinách, až po 150 dní na hrebeni. V zatienených častiach a na severnej strane Ďumbiera trvá snehová pokrývka aj 200 dní.

Vodstvo

Oblasť je bohatá na zrážky, približne polovica z celkového úhrnu zrážok sa vyparí, zvyšná polovica odtečie. Nízke Tatry patria do povodia riek Váh, ktorý odvodňuje severnú časť pohoria, Hron, ktorý zberá vody z južnej časti, Hnilec, odvodňuje malú časť východných svahov Kráľovej holi.

Názke Tatry zásobujú pitnou vodou Zvolenskú kotlinu, Brezno a okolie, oblasť Liptova a Popradu. Aj preto je veľká časť Nízkych Tatier vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť. Nachádza sa tu aj viacero prameňov minerálnych vôd: pri Moštenici, Hiadli, Jasení, Mýte pod Ďumbierom, Jarabej, Beňuši, Bacúchu, Liptovskej Lužnej, Ludrovej, Liptovskej Štiavnici, Liptovských Sliačoch, Vyšnej Boci a Malužinej, v Korytnici a Liptovskom Jáne boli zriadené aj kúpele. Tie v Korytnici sú v prevádzke aj v súčastnosti.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Fauna a flóra Nízkych Tatier je známa svojou nespútanosťou s typickou druhovou pestrosťou. Sústredených je tu veľa chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, zachovalo sa tu viacero glaciálnych reliktov. Bohatstvom kveteny sa Nízke Tatry považujú za územie s najvyšším počtom rastlinných druhov na Slovensku.

Flóra 

Rastlinstvo v Nízkych Tatrách je usporiadané do výškových stupňov, pričom svojou pestrosťou kopíruje rozmanitosť minerálnej skladby podložia. Prevládajúcimi druhmi sú druhy horské, vo vyšších polohách vysokohorské a prenikajú tu aj druhy teplo a suchomilné.

Až 70% územia pokrýva les, ktorý je dominantným rastlinným spoločenstvom. Z drevín sú najviac zastúpený buk, jedľa, smrek, javor a jaseň. V Nízkych Tatrách sa vyskytujú dva nízkotatranské endemity: večernica slovenská (Hesperis slovaca) a mach ochyrea tatranská (Ochyraea tatrensis), ktoré okrem Nízkych Tatier nerastú inde na svete. Významným endemitom, ktorý do Nízkych Tatier zasahuje z Veľkej Fatry je cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense).