Easter Tatras

Reliéf a pôda

Geologicky je územie Beliankych Tatier tvorené druhohornými sedimentami (vápence a dolomity). Práve striedanie týchto tvrdších hornín s mäkšími bridlicami a slieňovcami, ktoré sú rýchlejšie rozrušované vplyvom vody a počasia vytvárajú charakteristický reliéf Belianskych Tatier. Hlavný hrebeň tvorí 9 vrcholov, z ktorých najvyšší je Havran (2151,5 m. n. m.). Okrem neho nadmorskú výšku 2000 metrov presahuje ďalších 5 vrcholov.
Oblasť Belianskych Tatier nebolatak dramaticky poznačená činnosťou ľadovcov a aj preto doliny v tejto časti Tatier nie sú také mohutné, ako v susedných Vysokých Tatrách. Tiež by ste tu márne hľadali trblietajúce sa hladiny plies. V tejto časti je bohato vyvinutý povrchový aj podzemný kras zastúpený škrapami, závrtami a jaskyňami, z ktorých jedinou sprístupnenou jaskyňou Tatier je Belianska jaskyňa.

Pôdne pomery v regióne Belianskych Tatier úzko súvisia s charakterom reliéfu a s horninovou skladbou podložia. Zastúpenie tu majú skeletnaté pôdy kamenité (rendziny a kambizeme rendzinové) s plochami kamenných morí a sutín. Veľký podiel majú surové karbonátové pôdy reprezentované kambizemou kyslou. Zastúpené sú aj piesčito-hlinité pôdy, ktoré sú vo vyšších polohách silno kamenité. Na charakter pôdy Tatier sa významnou mierou podieľajú aj klimatické pomery a najmä sústavne prebiehajúca vodná a veterná erózia.

Podnebie

Podnebie v Belianských Tatrách má výrazne kontinentálny charakter a väčšiu časť roka tu prevláda chladné počasie. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží 200 - 250 dní v roku a na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Hlavne v letných mesiacoch sa počasie rýchlo mení a v popoludňajších hodinách sú nepríjemné búrky, ktoré prichádzajú veľmi rýchlo. V zime sú časté inverzie, kedy sa štíty nachádzajú nad hranicou oblakov, kým v podhorí  a dolinách je chladná a vlhká hmla. Celkový ročný úhrn zrážok je približne 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.

Vodstvo

Región je bohatý na zrážky, ale iba nepatrná časť z nich sa vyparí, zvyšné asi 3/4 odtečú. Oblasť Belianskych Tatier patrí k úmoriu Baltického mora a jej vody sa vlievajú do rieky Poprad a Dunajec, ktoré ich cez Wislu odvedú až do Baltického mora. Na území Belianskych Tatier sa nenachádzajú žiadne plesá. Aj keď v literárnych prameňoch je zmienka napr. o Belianskom plese, v súčastnosti by ste ho márne hľadali.
Relatívne bohato zastúpené sú vodopády, ktoré sa vytvorili na vodných tokoch v dolinách Suchá, Rígľanská, Babia, Havrania či Kempy. Tieto vodopády majú väčšinou charakter stupňov a mnohé z nich vznikajú iba pr väčších prietokoch vody v koryte.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Bohatstvo tatranskej flóry a fauny sa už v dávnej minulosti priam núkalo do pozornosti človeka. Práve z tohto titulu je väčšia časť úzeia pre bežného návštevníka neprístupná. Prísne sa tu chránia vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá spolu s okolitou jedinečnou prírodou, ktoré sú pod prísnym dohľadom odborníkov.

Flóra
Výživné vápenaté pôdy v Belianskych Tatrách (na rozdiel od Vysokých Tatier) ponúkajú oveľa rozmanitejšiu kvetenu. Rastlinstvo je tu usporiadané do výškových stupňov, pričom svojou pestrosťou kopíruje rozmanitosť minerálnej skladby podložia. Rastú tu mnohé druhy vzácnych rastlín a endemitov, ich typickými predstaviteľmi sú medvedík alpínsky, chudôbka bledožltá, slezinník čierny, lomikameň sivý, plesnivec alpínsky, horec Clusiou, ostropysk poľný tatranský, prvosienka dlhokvetá a mnohé iné. Lesné spoločenstvá Belianských Tatier majú vo veľkej časti zachované pôvodné drevinové zloženie. Sú tvorené hlavne smrekom, bukom, javorom, jedľou, borovicou ...

Fauna
Aj pre faunu Belianskych Tatier je typická druhová pestrosť, ktorú do značnej miery ovplyvnila a naďalej ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov, náhorných plání a lúk. Vyskytujú sa tu mnohé vzácne živočíchy a endemické druhy (kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský). Zo vzácnejších druhov bezstavovcov treba spomenúť motýľa jasoňa červenookého, ktorého existencia v súčastnosti v tomto území je už otázna. Zo vzácnejších druhov vtákov tu hniezdi výr skalný, orol skalný, myšiak hôrny, sokol myšiar, tesár čierny, ďubník trojprstý, či ohrozený druh -  tetrov hlucháň, bocian čierny a iné. Zo vzácnejších cicavcov možno vidieť loviť vydru riečnu, vlka dravého či rysa ostrovida, a stretnúť môžete aj medveďa hnedého.