Western Tatras

Vrcholy a reliéf

V Západných Tatrách na rozdiel od Vysokých, prevládajú miernejšie povrchové tvary, nadmorská výška vrchov oproti Vysokým Tatrám je asi o 400 metrov nižšia. Napriek tomu však až 31 končiarov dosahuje nadmorskú výšku nad 2 000 metrov:

• Bystrá (2 248 m), Jakubiná (2 194 m), Baranec (2 184 m), Baníkov (2 178 m)
• Klin (2 173 m), Blyšť (2 169 m), Pachoľa (2 167 m), Hrubá kopa (2 166 m)
• Nižná Bystrá (2 162 m), Príslop (2 142 m), Hrubý vrch (2 137 m), Tri kopy (2 136 m)
• Veľká Kamenistá (2 127 m), Plačlivé (2 125 m), Kresanica (2 122 m), Malolučniak (2 104 m),
  
• Vyšná Magura (2 095 m), Temniak (2 090 m), Ostrý Roháč (2 088 m), Spálená (2 083 m)
• Smrek (2 072 m), Smrečiny (2 068 m), Volovec (2 063 m), Veľká kopa (2 052 m)
• Ostredok (2 050 m), Salatín (2 048 m), Malý Baranec (2 044 m), Ježová (2 043 m)
  
• Krížna (2 039 m), Beskyd (2 012 m), Kondratova kopa (2 004 m)

Na tvorbe reliéfu a zložitej geologickej stavby Západných Tatiet sa v dávnych dobách podieľali najmä ľadovce, ktoré vymodelovali ľadovcové doliny so širokými kotlami. Ich eróznou a akumulačnou činnosťou boli vytvorené mohutné morény s jazerami či plesami v panvách.

Geomorfologické členenie

Osobitá (severozápad)
Mohutný vrchol (1687 m.n.m.) na Hornej Orave v Západných Tatrách nad Studenou a Látanou dolinou, tvoriaci bočnú rázsochu odbočujúcu z hlavného hrebeňa Západných Tatier.

Sivý Vrch (západ)
Vyhľadávaný vrchol (1805 m.n.m.) v hlavnej časti hrebeňa Západných Tatier. Jedinečnosť mu dodáva vápencový bralný reliéf, tvoriaci takmer pod vrcholom skalné mesto s množstvom veží, vežičiek a homôl. Geologické podložie tvorené vápencami a dolomitmi podmienilo druhovú pestrosť a bohatstvo rastlinstva.

Roháče (centrálna časť)
Najatraktívnejší a najvýraznejší horský masív v oravskej časti Západných Tatier, s mohutnými končiarmi Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp a najvyššieho vrcholu Baníkova (2178 m.n.m.). Ostrý a Plačlivý Roháč spolu s Volovcom pripomínali vytvárajú nerozlučnú dvojice štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostal masív toto výstižné pomenovanie

Červené Vrchy (severovýchod)
Vápencový horský hrebeň Západných Tatier predstavujúci najvyššie položenú krasovú oblasť na Slovensku. Rozprestierajú sa od Tomanovského sedla po Ľaliové sedlo s najvyšším vrcholom - Kresanicou (2128 m.n.m.), pod ktorým sa nachádza najvyššie položená jaskyňa na Slovensku - Vyšná Kresanica (2081 m.n.m.). Pohorie bolo pomenované podľa hrdzavo-červeného sfarbenia trávnatých úbočí porastených sitinou trojzárezovou.

Liptovské  Tatry (centrálna časť a juh)
Horská skupina s najvyšším bralom Veľká Kopa (2052 m.n.m) je situovaná medzi hlavným hrebeňom Zápaných Tatier a Vysokými Tatrami. Zo západu je ohraničená Tichou dolinou a z východu Kôprovou dolinou.

Liptovské Kopy (východ)
Horská skupina s najvyšším bralom Veľká Kopa (2052 m.n.m) je situovaná medzi hlavným hrebeňom Zápaných Tatier a Vysokými Tatrami. Zo západu je ohraničená Tichou dolinou a z východu Kôprovou dolinou.

Významné vrcholy v Západných Tatrách

Bystrá (2 248,4 m.n.m.) - najvyšší končiar v Západných Tatrách vystupujúci v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria v časti Liptovské Tatry. Vrchol vypínajúci sa nad troma dolinami - Račkovou (juhozápadná), Bystrou (južná) a Kamenistá (juhovýchodná), poskytuje vynikajúci kruhový výhľad na okolie, vrátane Vysokých Tatier.

Jakubiná (2 193,7 m.n.m.) - významný vrchol Liptovských holí nachádzajúci sa mimo hlavného hrebeňa Západných Tatier. Poskytuje nádherný výhľad na blizke aj vzdialenejšie okolie - skalnatý hrebeň Ošarpanca, Jamnícku a Račkovú dolinu. Jej výrazný vrchol je viditeľný z väčiny ostatných vrcholov. Výstup na Jakubinú dosahuje najväčšie prevýšenie zo všetkých liptovských výletov, aj preto patrí k najobtiažnejšícm.

Baranec (2 184,6 m.n.m.) - výrazná dominanta pri podľade z Liptova leží v juhovýchodnej rázsoche hlavného hrebeňa. Jeho pomenovanie zrejme nesúvisí s pastvou oviec a baranov ale s výskytom kamzíkov. Tretí najväčší vrchol v Západných Tatrách poskytuje dokonalý rozhľad na Liptov a okolité končiare, keďže sa nachádza mimo hlavný hrebeň, kde výhľad nie je obmedzovaný žiadnym zo západotatranských vrcholov.
 
Baníkov (2 178,0 m.n. m.) - najvyšší vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Na juhovýchode vytvárajú jeho úbočia typický ľadovcový kotol so zráznymi severnými svahmi, na juhozápade ich zase pokrývajú prevažne rozsiahle porasty horskej trávy.

Tri Kopy (2 136,3 m.n.m.) - trojvrcholový úsek hrebeňa medzi Smutným sedlom (1 963 m.n.m.) a  Hrubou kopou (2 166 m.n.m.) je súčasťou tzv. baníkovej skupiny. Pomenovaný je v smere východ-západ nasledovne: Prvá kopa (2 163 m.n.m.), Druhá kopa a Tretia kopa. Ich skalné bralá od seba oddeľujú nehlboké aj kď značne exponované sedielka.

Ostrý Roháč (2 087,5 m.n.m.) - charakteristický končiar patrí k najzaujímavejším v Západných Tatrách. Leží na hlavnom hrebeni medzi vrcholmi Brestová a Volovec. Práve podľa tvaru jeho dvoch štítov je celá geografická skupina pomenovaná Roháče. Vrcholová časť je z pevnej žuly, strmé severné steny a žľaby sú lámavé. Ostrý Roháč je jedným z najexponovanejšie vrcholov v Západných Tatrách, pri výstupe naň sú najťažšie úseky turistickej trasy istené reťazami. Z vrchola je nádherný výhľad na vrcholy Volovec a Plačlivé ako aj na západotatranské doliny s Roháčskym a Jamnickým plesom.

Galéria

Doliny a plesá

Celkovo sa v Západných Tatrách nachádza 24 dolín majúcich väčšinou glaciálny charakter.

Názov	Dĺžka
Blatná dolina
Bobrovecká dolina	5 km
Bystrá dolina	5 km
Gáborova dolina
Hlboká dolina
Jalovská dolina	9 km
Jamnícka dolina	7 km
Juráňova dolina	2 km
Kamenistá dolina
Látaná dolina
Mihulčia dolina
Parichvost
Račková dolina	9 km
Roháčska dolina	11 km
Smutná dolina
Spálená dolina
Suchá dolina
Tichá dolina	14 km
Tomanovská dolina	3 km
Úzka dolina
Žiarska dolina	7 km

Tichá dolina je najvýchodnejšou dolinou v Západných Tatrách. Nachádza sa uprostred Tatranského národného parku, na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Zapôsobí najmä svojou mohutnosťou (8443 ha) a dĺžkou (16 km) - je najdlhšiou dolinou v Západných Tatrách. Vo svojej hornej časti sa rozdeľuje na tri mešie doliny - Zadnú Tichú dolinu, Kamennú Tichú dolina a Tomanovu. Nie je to však typicky vysokohorská dolina, nenájdeme tu preto žiadne tatranské plesá. Preteká ňou však Tichý potok s vodopádmi a plieskami.

Roháčska dolina je scénericky najkrajším údolím Západních Tater a zároveň druhou najdlhšou dolinou. V doline, pripomínajúcej svojim profilom písmeno "U", sa vo štvrtohorách nachádzal jeden z najväčších ľadovcov v Tatrách (dĺžka 12 km, hrúbka 200 m). Práve vďaka ľadovcovému pôvodu doliny sa dodnes zachovalo 6 nádherných roháčskych jazierok - plies (majúcich iba číselné pomenovanie). Roháčska dolina začína pod hlavným hrebeňom Smutnou dolinou a na južnej strane postupne priberá niekoľko úbočí a žľabov - Salatínsku dolinu, Zadnú Spálenú dolinu, Spálenú dolinu a ďalšie.

Račkova dolina je 9 km dlhá oblasť začínajúca pod hlavným hrebeňom Západných Tatier. Rozprestiera sa medzi ich bočnými hrebeňmi a pokračuje pomedzi štíty Klín, Končistá a Hrubý vrch až do svojho vyústenia v Liptovskej kotline. Preteká ňou potok Račková a spolu s Jamnickou dolinou vytvárajú Úzku dolinu. V doline ležia dve plesá - "Nižné Račkovo pleso" a "Vyšné Račkovo pleso". 

V dolinách Západných Tatier je 32 plies, z ktorých 20 nevysychá ani počas suchších letných mesiacov.

Názov	Dolina	Plocha (ha)	Nadm.výška (m.n.m.)	Hĺbka (m)
Dolné Roháčske pleso	Roháčska	2,22	1 563	6,3
Horné Roháčske pleso	Roháčska	1,45	1 718	8,1
Dolné Jamnícké pleso	Jamnická	1,13	1 728	4,0
Vyšné Bystré pleso	Bystrá	0,86	1 875	12,5
Horné Račkovo pleso	Račková	0,74	1 717	10,0
Tretie Roháčske pleso	Roháčska	0,61	1 653	3,7
Horné Jamnícké pleso	Jamnická	0,41	1 834	8,0
Spodné Bystré pleso	Bystrá	0,34	1 837	4,0
Pleso pod Zverovkou	Roháčska	0,31	983	1,2
Ťatliakovo pleso	Roháčska	0,28	1 370	1,2
Druhé Roháčské pleso	Roháčska	0,28	1 650	1,3
Horné Tomanovo pleso	Tomanova	0,19	1 592	1,0
Žiarske pleso	Jamnická	0,11	1 860	0,8
Kobylie pleso	Kobylia	0,10	1 742	1,5
Biele Bobrovecké pleso	Bobrovecká	0,10	1 502	1,5

Podnebie, vodstvo

Západné Tatry patria medzi najchladnejšie oblasti Slovenska, s priemernými januárovými teplotami -8 až -10 °C a priemernými júlovými teplotami okolo 10 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok kolíše od 1500 mm vo vyšších nadmorských výškach, až po približne 1200 mm v nižších polohách. Najbohatším na zrážky je mesiac jún, najmenej zrážok padne v mesiaci február. Prevládajúci smer vetra je zo severozápadu a juhozápadu. Charakteristické pre Západné Tatry je chladná zima a leto s mnoťstvom zrážok.
Z hydrologického hľadiska patria Západné Tatry k povodiam riek Váh a Dunajec. Severné svahy odvodňované Čiernym a Bielym Dunajcom stekajú na poľskú stranu a sú odvádzané do Baltického mora. Ostatná časť patrí k úmoriu Čierneho mora. Rieka Váh postupne na svojej ceste zbiera vody z potokov Belá a jej prítokmi Kôprovský a Tichý potok, Trnovec, Smrečianka, Jalovský potok, Kvačianka a Orava  so svojimi prítokmi. Stojaté vody sú zastúpené viacerými plesami (Račkové, Roháčske a Jamnické plesá, Ťatliakovo, Žiarske a mnoho ďalších).

Flóra a fauna

Západné Tatry sú súčasťou Tatranského národného parku a vyskytujú sa tu mnohí zástupcovia chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.

Flóra
Územím Západných Tatier prechádza hranica medzi kvetenou fatranskej a tatranskej oblasti. najmarkantnejšie je tento prechod vidieť v geomorfologickom celku Sivý vrch. Západné tatry sú domovom viacerých endemitov (jastrabník roháčsky), ktoré nenájdeme nikde inde na svete a glaciálnych reliktov (iskerník ľadovcový, poniklec slovenský), ktoré tu ostali z čias zaľadnenia.  Medzi dalšiích vzácnych zástupcov kveteny Západných tatier patrí zvonček alpínsky, poniklec biely, prvosienka najmenšia, stračia nôžka, horec bodkovaný). V stromovej vrstve nájdeme smrek, jedľu, borovicu, buk a aj vzácnu limbu či tis. Vo vyšších polohách má dominantné postavenie kosodrevina.

Fauna
V Západných Tatrách svoj domov okrem bežnej poľovnej zveri (jeleň karpatský, srnec lesný, diviak lesný) aj veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid). Svoj domov tu našla aj vzácna mačka divá, v potokoch vydra riečna a vo vyšších polohách vzácny svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský. Bohaté zastúpenie tu majú aj vtáky. V povetrí krúžia orly skalné, v lesoch sídli tetrov hlucháň. Západné tatry sú domovom vrany túlavej, havrana čierneho, sojky škriekavej, murárika červenokrídleho a mnohých dalších. V potokoch z rýb žije lipeň, hlaváč obyčajný a pstruh potočný.