Váh

Všeobecná charakteristika rieky Váh

Rieka Váh dostala svoje pomenovanie podľa spôsobu toku, počas ktorého často menila svoje koryto (lat. vagus - túlavý blúdiaci). Naša najdlhšia a najvýznamnejšia rieka vzniká sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote vo výške asi 664 m.n.m. 

Biely Váh - 30 km dlhý tok tečie z Vysokých Tatrier spod svahov Kriváňa, kde vzniká sútokom Furkotského a Veľkého Zlomiskového potoka. Až po obec Važec tečie južným smerom, no tu sa stáča na juhozápad a týmto smerom pokračuje až po Kráľovu Lehotu, kde sa spája s Čiernym Váhom. Povodie Bieleho Váho má plochu 135 km² a  jeho tok je splavný v dĺžke 17 km.

Čierny Váh - 39 km dlhý tok pramení na svahoch Kráľovej hele v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 1680 m.n.m. a preteká Čiernovážskou dolinou. Na svojej ceste priberá viacero prítokov (Holičná, Ždiarsky potok, Teplička, Šuňavský potok, Ipoltica, Svarínka a mnoho ďalších). Na jeho toku je vybudovaná aj vodná nádrž s prečerpávacou vodnou nádržou s rovnomenným názvom Čierny Váh. Keďže dĺžka Čierneho Váhu je dlhšia ako Bieleho Váhu, dĺžka Čierneho Váhu sa zarátava do celkovej dĺžky rieky Váh.

Od sútoku pri Kráľovej Lehote tečie západným smerom až po Žilinu, kde sa stáča na juhozápad a neskôr na juh. Svoje vody odovzdáva pri Komárne do Dunaja. pri svojej ceste prekoná výškový rozdiel 556 metrov.

Na rieke Váh je vybudovaný systém priehrad a vodných elektrárni (tzv Vážska kaskáda), ktorá chráni obyvateľov v jej okolí pred povodňami a slúži aj na výrobu elektrickej energie. Najväčšou je Liptovská Mara pri Liptovskom Mikuláši, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1968 - 1975 s rozlohou 22 km².

Parametre rieky Váh

• celková dĺžka                  - 403 km
• rozloha povodia              - 16 9696 km²
  
• najväčší prítok                - rieka Nitra
• ústie                               - Dunaj (pri Komárne) a Čierne more
• maximálna hĺbka*           - 45 metrov (Liptovská Mara)
• najrýchlejší tok*             -  km/h () 
• najmenší prietok             - 22,3 m3/s
  
• priemerný prietok           - 196 m3/s
  
• maximálny prietok         - 1825 m3/s
  
• obtiažnosť*                    - WW I- ( Kráľová Lehota - Liptovský Mikuláš)

Popis toku rieky Váh

Povodie rieky Váh môžeme rozdeliť na tri časti:

horný Váh - Od sútoku Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote až po Žilinu

stredný Váh - úsek medzi Žilinou a Hlohovcom

dolný Váh - úsek pod mestom Hlohovec s vodným dielom Kráľová.

Nedzi najvýznamnejšie prítoky rieky Váh patria rieky Orava, Turiec, Kysuca, Rajčianka, Vlára, Drietomca a Nitra.

Úsek medzi V regióne Slovak Paradise priberá Hornád hneď niekoľko prítokov - ako zo spišskej,  tak aj z gemerskej strany. Severne od obce Spišské Bystré vo výške 638 m.n.m. pravostranný potok Bystrá, pri obci Gánovce ľavostranný Gánovský potok. Na začiatku Prielomu Hornádu sa do neho vlieva Veľká Biela voda, ktorá odvodňuje doliny v západnej časti Slovak Paradise. Najväčším pravostranným prítokom rieky Hornád je rieky Hnilec, ktorá sa do neho vlieva pri Margecanoch. Najväčším ľavostranným prítokom je rieka Torysa.

Prielom Hornádu
Do tiesňavy rieka vstupuje v mieste zvanom Hrdlo Hornádu nachádzajúcom sa približne kilometer východne od  Podlesok a dva kilometre južne od obce Hrabušice. V  Prielom Hornádu tečie rieka po dne vapencoveho kaňonu, ktorý zviera jej koryto široké iba 5-10 m kolmými vysokými stenami. Tieto sú v ostrých zákrutách často podmyté a prúd ženie pod ne. Hornád tu míňa Kláštorskú roklinu na svojom konci aj s tajomným svedkom histórie - Kláštoriskom, neskôr Letanovský Mlyn. Ďalej Hornád preteká popod atraktívny Peaks and hills a za turistickým strediskom Čingov v mieste Smižianska Maša, asi 1,5 km od Smižany opúšťa Hornád svoj kaňon a smeruje k mestu Spišská Nová Ves.

Rieka Hornád opúšťa Spišská Nová Ves a smeruje na Krompachy. Na sútoku rieky Hornád a hnilec je na jeho toku vybudovaná jediná vodná nádrž - Ružín, ktorá slúži na výrobu elektrickej energie. Na svojej ceste preteká metropolou východu Košicami a neďaleko

Kilometrovník
33,6 - Hranovnica
45,5 - Hrabušice
57,7 - Čingov
68,4 - Spišská Nová Ves
92,3 - Kolinovce
101 - Kluknava
113 - Margecany (hrádza)
128 - Malá Lodina
166 - Krásna nad Hornádom
176 - Ždaňa
193 - Hidasnémeti (Maďarsko)

Rafting on the river Hornád je možné len v obmedzenom úseku  - v tiesňave  Hornádu, ktorá začína na sútoku tokov Hornád a a Veľkej Bielej vody - v mieste zvanom Hrdlo Hornádu nachádzajúcom sa približne kilometer východne od  Podlesok a dva kilometre južne od obce Hrabušice. Splav sa končí sa v osade Smižianska Maša, asi 1,5 km od Smižany.